Titul obsahuje trestné a správne právo po novelách 2023, doplnený Vyhláškou o Spravovacom a kancelárskom poriadku. Nakoľko bola schválená novela Trestného poriadku a zákona o obetiach trestných činov, ktorá nadobúda účinnosť od 1. 4. 2023, rozhodli sme sa pre druhé
rozšírené vydanie publikácie z oblasti trestného práva v roku 2023. Publikácia je rozdelená do dvoch tematických kapitol Trestné právo a Správne právo, do ktorých sme pridali aj Vyhlášku o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a
vojenské súdy, nakoľko ide o vykonávací predpis pre celú súdnu administratívu. Cieľom novely Trestného poriadku je zvýšiť ochranu obzvlášť zraniteľných obetí trestných činov a ochrániť ich. V prípade vybraných trestných činov, vrátane trestných činov proti ľudskosti,
vypočúvaná osoba, ktorá je obzvlášť zraniteľnou osobou, ak tomu nebránia závažné dôvody, právo na to, aby výsluch v prípravnom konaní viedla spravidla osoba rovnakého pohlavia ako vypočúvaná osoba. Novela zákona ustanovila, aby obeti bolo umožnené vybrať si pohlavie
vypočúvanej osoby a toto oprávnenie rozšíriť aj voči tlmočníkom. Titul obsahuje úplné znenia zákonov k 1. 4. 2023 1. TRESTNÉ PRÁVO ZÁKON č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon ZÁKON č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok ZÁKON č. 330/2007 Z. z. o registri trestov ZÁKON č. 91/2016 Z. z.
o trestnej zodpovednosti právnických osôb ZÁKON č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov ZÁKON č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka ZÁKON č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti ZÁKON č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných
veciach ZÁKON č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku ZÁKON č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii VYHLÁŠKA č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi
VYHLÁŠKA č. 619/2005 Z. z. o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu VYHLÁŠKA č. 275/2022 Z. z. o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní 2. SPRÁVNE PRÁVO ZÁKON
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ZÁKON č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore VYHLÁŠKA č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy Trestný poriadok poskytoval obzvlášť zraniteľným obetiam trestných činov
zvýšenú formu ochrany, ktorá však stále nebola dostatočná. Doteraz zákon priznával obeti trestného činu ochranu pred druhotnou viktimizáciou v podobe zabránenia styku s páchateľom trestného činu. Obeť o prijatie takýchto opatrení žiadať nemusela, nárok jej vyplýval priamo zo
zákona. Trestný poriadok v dotknutom prípade identifikoval tento subjekt ako „páchateľa“, pričom jeho legálnu definíciu nezakotvuje. Otázne tak bolo právne určiť, koho a v akom momente trestného konania možno označiť za páchateľa, voči ktorému svedčí právo obete na
nekontaktovanie sa s ním. Uvedený stav mohol byť odstránený zavedením legálnej definície páchateľa, čo sa však vzhľadom na rozdielny prístup Trestného poriadku k tomuto označeniu javil ako nevhodné. Ako vhodnejšie riešenie je možné vnímať v dotknutých ustanoveniach zákona o
obetiach trestných činov a Trestného poriadku nahradenie výrazu „páchateľ“ označením „osoba, ktorú obeť označila za páchateľa, osoba ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo osoba proti ktorej sa vedie trestné konanie“. Zabránením styku obete a osoby, ktorú
obeť označila za páchateľa, osoby ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, je obeť lepšie chránená pred druhotnou viktimizáciou. Vzhľadom na citlivosť týchto otázok bolo vhodné upraviť zákon o obetiach trestných činov
a Trestný poriadok tak, aby bolo možné klásť otázky smerujúce do intímnej oblasti vypočúvanej obete len vtedy, ak je to nevyhnutné pre objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie.
