Ondrej Klenovský odvíja svoju rozprávkovú literárnu tvorbu od svojej profesie vychovávateľa v detskom domove a na stredoškolskom internáte. Pri bezprostrednom kontakte s deťmi mal príležitosť spoznať detské potreby a rozprávky sú jeho nielen literárnym, ale aj pedagogickým
príspevkom pre detskú čitateľskú verejnosť. Preto môžu byť nápomocné i rodičom pri výchove dieťaťa k tomu, aby bolo vnímavé, odbúravalo detský egoizmus a myslelo aj na potreby druhých, učilo sa ich chápať. Na rozdiel od prvej autorovej knihy rozprávok ((Ne)Zabudni(te) na
Zabudnutie (VSSS 2016), ktorá prinášala humorne ladené príbehy z rozprávkového prostredia, prostredie Rozprávok medzi riadkami je realistické a témy sú vážne a hĺbavé. Sú zamerané proti povrchnému prijímaniu a hodnoteniu, ktoré je u detí časté, a tiež sú zamerané na
prevenciu proti prchkým reakciám. Preto rozprávky vychádzajú z jasných jednoduchých situácií. Čitateľ sa napríklad ocitne v prostredí hodiniek, ktoré sa zastavili a sleduje rozhovor troch hodinových ručičiek. Alebo je svedkom dialógu sochy na námestí a zatúlaného šteniatka.
Vzápätí príbehy namiesto dynamického deja ponúkajú zamyslenie a ponor do vnútorného sveta postáv. Analyzujú ich situáciu a prinášajú aj vzájomnú konfrontáciu. Tu si detský čitateľ uvedomuje rozdielne vnímanie tej istej skutočnosti rozličnými postavami, čo aj jeho nabáda
pochopiť, že aj v živote je to podobné. Že treba brať do úvahy aj názor druhých, ktorý môže byť odlišný od jeho vlastného. Cieľovou skupinou sú najmä deti vo veku 8 až 11 rokov, ktorých psychika a spoločenský kontakt sa vhodne precvičuje a nacvičuje rozprávkami podobného
druhu.
