Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. Aj keď zakladajúce zmluvy neobsahovali žiadne ustanovenia týkajúce sa justičnej spolupráce medzi členskými štátmi, následne boli prijímané viaceré dokumenty, ktoré
uľahčovali spoluprácu v trestnom konaní. Medzi významný nástroj justičnej spolupráce pri získavaní dôkazov v trestnom konaní možno považovať Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z roku 2000. Prijatie tohto dohovoru predstavovalo
významný posun na úseku dožiadania o vzájomnú pomoc v trestných veciach medzi štátmi EÚ. Zásadným nedostatkom tohto dohovoru je, že ho zatiaľ neratifikovali všetky štáty EÚ. Následne bolo prijatých viacero právnych nástrojov vzájomného uznávania justičných rozhodnutí
medzi členskými štátmi. Dôsledkom toho bolo, že popri sebe existovalo viacero nástrojov založených na odlišných základných zásadách, konkrétne na zásade vzájomnej pomoci a na zásade vzájomného uznávania. To spôsobovalo, že uplatňovanie týchto nástrojov bolo zložité a pri
aplikácii vznikalo množstvo problémov. Dovtedajší stav v získavaní dôkazov v cezhraničných situáciách v rámci EÚ bol hodnotený ako nevyhovujúci.
Na základe uvedených skutočností bolo prijaté „politické rozhodnutie", že dovtedajšie nástroje na získavanie
dôkazov v EÚ budú nahradené jediným nástrojom - európskym vyšetrovacím príkazom, ktorý by sa mal vzťahovať na všetky druhy dôkazov. Príslušným legislatívnym procesom bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom
príkaze v trestných veciach. Členským štátom vyplývala povinnosť do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov transponovať smernicu najneskôr do 22. mája 2017.
Slovenská republika predmetnú smernicu transponovala do právneho poriadku zákonom č. 236/2017 Z. z. o
európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach s účinnosťou od 15. októbra 2017. Uvedený zákon bol v roku 2019 novelizovaný zákonom č. 83/2019 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného
Írska z Európskej únie bez dohody.
Komentár k zákonu o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k zákonu č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Komentár k jednotlivým
ustanoveniam spracovali profesori trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami. Autori v ňom prezentujú poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach.
Vzhľadom na to, že ide o nový inštitút, s ktorým nie sú v Slovenskej republike praktické skúsenosti, výklad jednotlivých ustanovení je obohatený aj o názory zahraničných autorov. Text komentára je doplnený o príslušnú judikatúru všeobecných súdov, Ústavného súdu SR,
Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ.
Komentár je určený predovšetkým orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi realizovať justičnú spoluprácu v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ. Svoje
využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktorých zaujíma justičná spolupráca v trestných veciach.
