Boris Piľňak (vl. m. Boris Vogau; 1894 – 1838) – ruský sovietsky prozaik rusko-nemeckého pôvodu. Jeho rozporuplnú literárnu kariéru odštartoval kaleidoskopický román Holý rok (1922) o októbrovej revolúcii 1917 a porevolučnom vývoji v Rusku. Tento a nasledujúci, rovnako
kontroverzný román Stroje a vlky (1925) urobil z Piľňaka jedného z najvydávanejších a najdiskutovanejších spisovateľov 20. rokov 20. storočia v sovietskom Rusku. V jeho na prvý pohľad roztrieštených (ako samotná porevolučná realita), zdanlivo chaoticky zmontovaných dielach
prebieha neľútostný zápas starej a prastarej reality v metelici revolúcie o svoje miesto v mozaike nového, ešte sa len formujúceho sveta. Piľňakovou tragédiou bolo, že vytváral príliš svojskú a príliš nezávislú a odvážnu predstavu o tejto epizóde ruských dejín. Prinieslo mu
to najprv obdiv a slávu a neskôr, ku koncu 20. rokov, po vyjdení noviel Nezhasnutý mesiac (1926) a Mahagón (1929), čoraz agresívnejšiu a nenávistnejšiu kritiku, čo koncom 30. rokov vyústilo až do obvinení z trockizmu a špionáže a do jeho popravy v roku 1938. Ale život spisovateľa
sa nikdy bodkou nekončí.
