Publikácia sa venuje otázke, aké záujmy sú chránené zodpovednosťou za škodu. Autor totiž zastáva názor, že na to, aby bola škoda právne relevantná, teda nahraditeľná, musí byť prejavom narušenia práve toho záujmu, ktorý bol chránený príslušnou zodpovednostnou skutkovou
podstatou. Podľa autora tak musí byť medzi škodou a zodpovednosťou tzv. nexus ochrany záujmov, na základe ktorého možno dospieť k záveru, že ide o bezprávnu škodu, teda škodu právne relevantnú.Nevyhnutným predpokladom pre tento záver je pritom prekonanie v súčasnosti
prevládajúceho názoru, že zodpovednosť je sankciou za porušenie právnej povinnosti. Podľa autora to tak nie je, preto sa za pomoci súčasných prístupov etiky a filozofie snaží vysvetliť, prečo by sa zodpovednosť mala skôr chápať ako určitá právna kategória, ktorá zodpovednú
osobu zaťažuje už pred takýmto porušením.Autor sa však v publikácii nevenuje len zdôvodneniu potreby zahrnúť nexus ochrany záujmov medzi základné predpoklady zodpovednosti za škodu, ale aj vymedzeniu jeho vecných, osobných a spôsobových hraníc. Nejde pritom len o rozbor vo
všeobecnej rovine, ale aj z hľadiska jednotlivých, konkrétnych zodpovednostných skutkových podstát (napr. z hľadiska zodpovednosti za porušenie právnej povinnosti či z hľadiska zodpovednosti za riziko).V závere publikácie autor konfrontuje svoje zistenia s inými mechanizmami, ktoré
rovnako ako nexus ochrany záujmov (bezprávnosť škody) obmedzujú zodpovednosť za škodu, ako napríklad zavinenie, adekvátnosť škody, predvídateľnosť škody, priamosť škody či ochranný účel normy.
