Aj na básnika, ba na celú generáciu spisovateľov sa časom zabudne,
ak ich nikto nepripomína. Zabudnutou mala zostať aj silná básnická
generácia, pre ktorú bola lojalita ku komunistickému režimu povinným
vízom pri vstupe do literatúry. A predsa akoby
inkriminovaná
doba bola živnejšou pôdou pre poéziu ako náš pragmatický dnešok.
Dobrej poézii čas neublíži, naopak,dáva jej hlbší zmysel. A práve
o tom čitateľa presvedčí Netrpezlivosť srdca, desiata zbierka básnika
a literárneho vedca Jána Škamlu
(1930 – 1997), ktorá je druhým
posmrtným výberom dosiaľ nepublikovaných veršov z jeho bohatej
literárnej pozostalosti.
Jána Škamlu znovu poznávame v brilantnej básnickej skratke
aj širšie komponovaných skladbách (Rodina a samota) priam
predurčených
na recitovanie. Popri ľúbostnej poézii ( cyklus Liečivý
závan ženy) v zbierke nájdeme prorocké dobové vízie (Svojská
demokracia) a jedinečné vyznania (Matkine ozveny). Úprimnosť
spovedí, zmierených so smrťou, v básnikovej postupnej rozlúčke so
životom
(Netrpezlivosť srdca) človeka zamrazí, akoby vstupoval do
trinástej komnaty.
