Vzťahy

Krátkou formou cez skutočné príbehy vyjadrený autorov pohľad na riešenie partnerských vzťahov, rady pre rodičov, ako vytvoriť harmonický prístup k dieťaťu či k vlastným rodičom. Kniha obsahuje aj kapitoly zaoberajúce sa spoločenskými či kolegiálnymi vzťahmi, prístupu človeka k sebe samému a v neposlednej rade k planéte Zem.

Hrubý obsah knihy Vzťahy:

- Vzťah so sebou samým

- Partnerské vzťahy

- Rodič a dieťa

- My a naši rodičia

- Vzťahy s inými ľuďmi

- My a príroda, planéta Zem

- My a Prozreteľnosť

 

Ukážka z knihy Vzťahy:

Na Marse sa inak premýšľa ako na Venuši

Kamarát si kúpil sitár, nádherný indický nástroj. I keby ste naň nehrali a iba by ste ho len tak zavesili na stenu ako dekoračný predmet, verte mi, každému by pritiahol zrak.

– Neskutočne ma upokojuje, keď si na tom nástroji len tak hrám, – vyslovil sa ten kamarát.

No jeho frajerka to videla úplne inak:

– Keď na ten sitár hrá, som z toho vrcholne nervózna. Ide ma rozhodiť!

Pri predstave, že spolu žijú v jednej panelákovej izbe u mamy kamaráta, otvára sa dokonalý úvod do nikdy nekončiacej témy partnerského spolunažívania...

Raz u nás doma bola spoločná kamarátka, ktorá sa práve rozišla s priateľom. No počas vzťahu mu nikdy nepovedala, čo jej na ňom prekáža, v čom by sa mal zmeniť, nezamyslela sa nad tým, čo by mala korigovať na svojom správaní, aby ich vzťah silnel, a nie sa trieštil. Jediné, na čo sa zmohla, bolo v čase o sekundu polnoc, keď ku koncu vzťahu vybuchla ako sopka Krakatoa a vychrlila zo seba storočné balvany plné stuhnutých očakávaní. Ako čerešnička na torte od nej na konci zemetrasenia doplávali k frajerovi tieto vety:

– Ty si to nevidel?! Nikdy ti to nedošlo??? Mal si sa domyslieť! Ja túžim po vnímavom partnerovi, ktorý takéto veci vycíti a zmení sa bez toho, aby som o tom musela hovoriť.

Dodnes neviem, odkiaľ a prečo sa medzi ženskou populáciou šíri takáto hlúpa mystifikácia. Dovolím si tvrdiť opak: Ženy, hovorte o svojich pocitoch! Poproste partnerov, nech vypnú televízor, pustia počítačovú myš a zahľadia sa vám do vašich nádherných hlbokých očí. V tomto historickom momente pravdy im povedzte, ako si čo predstavujete, čo vám prekáža, bridí sa vám, protiví, čo vás zraňuje a, naopak, čo vás teší, podporuje či chýba vo vzťahu, ba aj na konaní a prejavovaní sa partnerského náprotivku. Osvetlite všetky vaše predstavy čo si ako predstavujete.

Nič v sebe neduste, nečakajte naivne, že sa váš manžel jedno ráno prebudí osvietený zvýšenou emocionálnou otvorenosťou, preskenuje vám srdce a zmení sa na váš obraz. Vyplieňte zo seba mýty, že správny muž si vie všetko v interakcii s partnerkou domyslieť, vycítiť a bez komunikácie to dá aj do praxe. Exemplárna hlúposť!

Moja prednášková a konzultačná prax ma doviedla k jednému nápaditému riešeniu: Ak chceš čosi dobre vysvetliť, použi čo najextrémnejší prípad, najlepšie zo života. Na slovo „sex“ reaguje temer každý, a tak aj umenie správnej komunikácie s partnerom, vyslovovania svojich pocitov a očakávaní, osvetlím na sexualite.

„Moja milá čitateľka, ak ti pred aktom robí dobre, keď ťa muž hladká, napríklad po klitorise, a robí to ešte časťou tela, ktorú si predtým navlhčí, povedz mu to. Vezmi jeho prst, dotkni sa ním inkriminovaného miesta najväčšieho vzruchu, s použitím stupnice od jedna do päť ho naveď, koriguj ho ako silno má pôsobiť. S mužmi treba zaobchádzať ako s deťmi – jednoducho, vecne, prakticky, trpezlivo. Naopak, ak ťa bolí v pošve, keď pri dajakej sexuálnej polohe svojou váhou tlačí na miesto, ktoré v tvojej hlave vyvoláva bolestivé cunami, povedz mu to. Za dobré pochváľ, nevhodné usmerni, vysvetli. Nemlč. Hovor. Neviď vo svojom manželovi majstra v odčítaní z pier, srdca, sĺz.“ Muž a žena vnímajú svet úplne inak. Diametrálne inak. Komunikujte, obratom hovorte druhému o vašich pocitoch a čo by ste si ako predstavovali, čo vás zabolelo, dotklo sa vás. Rovnakou mierou nezabudnite aj chváliť, my muži sme márnomyseľní, cez pochvalu si nás okamžite získate a rýchlejšie dosiahnete, po čom túžite. S nami mužmi treba hovoriť priamočiaro, prostoducho, neraz akoby ste sa rozprávali s deťmi. Prosím vás na kolenách za celý chlapský národ – dajte preč to vaše, „mal si sa domyslieť“, ušetríte si oceán zranení. Vy ste emocionálnejšie, vnímavejšie, my sme pragmatickejší, logickejší (samozrejme, až na výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo, napríklad moja spolužiačka z vysokej školy strojárskej). Pokojne mužovi povedzte:

– O tri dni mám narodeniny. Viem, že by si na tú kyticu nezabudol, ale prosím si červené ruže. Tridsať kusov. Milujem ťa.

My so ženuškou Ivkou si každý deň povieme veľa vecí, čo by sme mali v rámci zlepšenia spolunažívania celej rodiny zmeniť. Áno, celej rodiny, lebo ako rodičia medzi sebou vychádzajú, má aj logicky primárny dosah na to, ako sa v ich blízkosti cítia ich deti. Ak o svojich potrebách komunikujú rodičia, budú vedieť o nich hovoriť aj ich deti. Obdobne násilnícky rodič učí používať hrubé slová či päste aj svojho potomka.

Minule mi manželka vraví:

– Paľko, prekáža mi, že stále sedíš hore za PC, keď prídem domov. Prosím ťa, zíď dolu, pozdrav ma z očí do očí, daj mi bozk. Chcem sa s tebou rozprávať. Ja viem, že dokončuješ knihu, ale aspoň na pár minút...

Vyslovila obrovskú pravdu, ktorú som si ja prestal akosi uvedomovať, aj keď som o nej vedel.

Premietol som si jej požiadavku v hlave a obratom som si odpovedal: „Má pravdu. Je to moja milovaná žena, mne to nič nedá a skutočne je to prvok, ktorým sa utuží náš vzťah. Nebudeme sa vzďaľovať, naopak, naše lode sa začnú približovať.“ A tak som spravil zmenu vo veci, o ktorú ma požiadala.

Minule zasa ja vravím jej:

– Ivuľka, pri opekačke si spálila štyri vedrá triesok, ktoré som si pri káľaní a ukladaní dreva prácne selektoval na zimné rozkurovanie. Do ohňa si hádzala ihly. Poď sem, pozri, tu je mäkké drevo, ktorým nabudúce kúr, je ideálne, a tie triesky šetri. Veľmi ti za to ďakujem. Keď si na konci opekačky ponúkla svojej mame ešte aj tie prázdne vedrá a ona si ich rada vzala, zahmlilo sa mi pred očami. Nikomu ich nedávaj, potrebujem ich na tie triesky.

Ženuška pritakala a povedala mi:

– Prepáč, ja som si to neuvedomila.

Jasné, že si to neuvedomovala! To by tak bolo, aby si to uvedomovala. Nech len zostane takou ženou, akou je. Toto je mužská oblasť, jej cudzia, nebudem na ňu predsa kričať a očakávať, že si to mala domyslieť. Nemala. Nemusí. Ja jej to poviem. Bez kriku a bez plaču jej to poviem.

Hovorte aj vy s vaším partnerom. Oplatí sa. Nečakajte, že si má ten druhý čosi domyslieť. Určitá skupina mužov to dokáže, ale u ostatných to nejde. Sme si rovní, ale sme rôzni. Na Marse sa totiž inak premýšľa ako na Venuši.