Akási malá mapa či mozaika zdrojov a dôsledkov vzdelávacej politiky tak, ako ju autor zo svojho pohľadu zachytával posledné roky a ako o nej písal smerom k širokej verejnosti v novinových článkoch či rozhovoroch pre viaceré denníky a iné médiá.
Kniha zachytáva rôzne
roviny a úrovne vzdelávacieho systému, takpovediac od jasličiek až po vysoké školy, pretože ide o spojené nádoby, ktoré by mali byť zastrešené súdržnou vzdelávacou politikou celého systému. To sa u nás akosi nedeje, vzdelávacia politika je dodnes rozbitá a rozpačitá, takže
systém nefunguje v súvislostiach a v celku.
Príbeh textov sa začína rokom 2016, keď sa na stole objavil ďalší z pokusov o reformu školstva v Slovenskej republike v podobe projektu Učiace sa Slovensko. Pokračuje cez rôzne epizódy v ďalších rokoch až po pandémiu a otázky,
ktoré táto situácia nastolila ako podnety k zmenám vzdelávacieho systému. Časovo sa končí tam, kde Európu zasiahla vojna na Ukrajine a keď sa možno vynoria úplne nové otázky a iné pohľady na to, čo sa pre vzdelávaciu politiku stane podstatné.
A hoci sme s úmyslami zmeniť
vzdelávací systém podľa nových pravidiel od roku 2020 zase na ďalšej novej ceste, nedokážeme ani teraz predvídať, ako a kam povedie. No kniha nie je len o Slovensku a o slovenskej vzdelávacej politike. Má aj mierne exotickú príchuť a zafarbenie. Lebo to časové obdobie, ktoré
zachytáva, bolo pre autora spojené aj s priamym a dlhým stretom so vzdelávacími systémami a kultúrami krajín juhovýchodnej Ázie, konkrétne Indonézie a Nepálu.
