Alfréd Grosz pôsobil v prvej polovici 20. storočia na Spiši. Podnikal náročné túry do Vysokých Tatier, zaznamenával povesti a legendy, ktorými sú tieto končiny bohato opradené. O vysokohorských štítoch, dolinách, plesách a jaskyniach vznikli povesti, v ktorých ožívali
skaly a vrchy, vystupovali dobré i zlé rozprávkové bytosti. Zaklínali, čarovali a menili prírodné úkazy na zázraky. Povesti sa tradovali z generácie na generáciu a ľudia ich milovali. Autor nás sprevádza po legendárnej ríši Vysokých Tatier ako skúsený horský vodca a jedinečný
rozprávač.
Alfréd Grosz (1885-1973, Kežmarok), profesor nemeckého a slovenského gymnázia v Kežmarku, prírodovedec, spisovateľ, dobrovoľný hasič, športovec, milovník Vysokých Tatier. Študoval v Kežmarku a Budapešti, stal sa stredoškolským profesorom telocviku a
geografie. V I. svetovej vojne bojoval na talianskom fronte. Po vojne učil v nemeckom a od r. 1927 aj v slovenskom gymnáziu. Po II. svetovej vojne učil v gymnáziu v Spišskej Novej Vsi a Kežmarku. Odmalička navštevoval Tatry, pracoval v Karpatskom spolku, Tatranskom spolku. Do horolezeckej
kroniky sa zapísal 119 prvovýstupmi. Je po ňom pomenovaný žľab a pilier v stene Slavkovského štítu.
